Advent alebo očakávanie Vianoc

Keď sa povie Advent, predstavíte si hlavne horúčkovité prípravy a nákupy vianočných darčekov počas štyroch týždňov pred Vianocami. Advent mal však pôvodne iný účel. S týmto obdobím sa spája mnoho tradícií.

Obdobie pokoja, rozjímanie, dobročinnosti a upokojenia – tak môžeme charakterizovať pravý význam adventu. Ide o obdobie 4 nedieľ pred Štedrým večerom. Aj keď pre väčšinu ľudí je to obdobie zhonu, zháňanie darčekov, upratovania, pečenia koláčov a príprav na Vianoce, majte na pamäti hlavný účel adventu. Samotné slovo advent pochádza z latinčiny. „Adventus“ v preklade znamená príchod a odkazuje na príchod Spasiteľa. Pre kresťanov je teda advent v znamení čakania na príchod Spasiteľa a duchovných príprav na Vianoce. Pôvodne sa v tomto období držal takisto pôst pred začatím slávnostného vianočného obdobia, ktoré nasleduje a začína hneď po západe slnka na Štedrý deň.

Kedy začína advent?

Dĺžku adventného obdobia vymedzujú 4 adventné nedele. Po štvrtej adventnej nedeli nasledujú Slávnosti Narodenia Pána – 25. decembra. Prvá adventná nedeľa môže pripadnúť na niektorý deň medzi 27. novembrom až 3. decembrom. Posledná, teda štvrtá nedeľa, môže vyjsť aj na 24. decembra.

Stručná história adventu

Zmienky o adventných bohoslužbách siahajú až do 5. storočia nášho letopočtu. Počet nedieľ sa často líšil a advent sa slávil 4 až 6 nedieľ pred Vianocami. Až pápež Gregor Veľký stanovil jasný počet 4 nedieľ. Každá z adventných nedieľ mala svoje ľudové označenie: železná, bronzová, strieborná a zlatá. S adventom sa tiež spája mnoho tradícií a zvykov. Možno niektoré z nich dodržiavate aj vy doma.

Adventný veniec

Typickým symbolom adventu je adventný veniec, ktorý má 4 sviečky (svieca prorokov, betlehemská, pastierska a anjelská) a každú adventnú nedeľu sa postupne zapaľuje o jednu sviečku viac. Tri sviečky by mali byť modré alebo fialové a jedna ružová. Fialová farba symbolizuje upokojenie a pokánie. Ružová (pastierska) je farbou radosti a šťastia.

Ďalšie zvyky počas Adventu

Barborky pre šťastie (Sviatok svätej Barbory – 4. decembrom) – rezanie vetvičiek stromov, ktoré potom môžu do Vianoc vyrásť.

Mikuláš, čert a anjel. Pre deti, ktoré boli dobré, má Mikuláš sladkosti a darčeky. Tým, ktoré hnevali, nesie len uhlie a zemiaky. Kde sa ale pôvodne Mikuláš vzal? Sv. Mikuláš je reálnou postavou, ktorá sa narodila na území dnešného Turecka do rodiny rybárov. Po tom, čo Mikuláš osirel, rozdal všetok svoj majetok chudobným. Je preto symbolom štedrosti.

Bozk pod imelom zaručuje lásku. Neoddeliteľnou súčasťou adventu je tiež imelo. Má prinášať do rodiny šťastie a požehnanie. Podľa keltskej tradície imelo nesie tiež plodnosť. Tí, ktorí sa pod imelom pobozkajú, majú zaistenú vzájomnú lásku do budúcich Vianoc.

Pečenie medovníkov. Pečte ich v prvý adventný týždeň. Adventné obdobie zhruba zodpovedá času, ktorú potrebujú tradičné medové perníčky na zmäknutie.

Adventný kalendár. Ako si spríjemniť dlhé čakanie na Štedrý deň? Predovšetkým deti si obľúbili adventný kalendár… a vyjedli ho v prvý týždeň 😊

Betlehem. Krásnym vianočným zvykom je tiež výroba či zostavenie betlehemu – jasličiek. Tie väčšie a zložitejšie chodíme obdivovať napríklad do kostolov.

Vianočka. Už podľa svojho názvu – vianočka patrí k vianočným tradíciám. Skôr pekári do vianočiek náhodne zapekali mince. Ten, kto mincu potom v pečive našiel, mal byť po celý ďalší rok zdravý a minca mu predpovedala aj bohatstvo.

Vianočný stromček.  Ešte v 16. storočí bol ale tento zvyk považovaný za pohanskú tradíciu a katolícka cirkev ho neuznávala. Prvé stromčeky sa do izby vešali za špičku k stropu, niekedy dokonca špičkou dolu. Takto upevnené stromčeky sa zdobili už spomínanými medovníkmi, prípadne mašľami, slamenými ozdobami a podobne.

A na záver maličkosť – pod Vianočným stromčekom sme si zvykli dávať darčeky. Niektorí si dávajú drahé dary, iní skôr maličkosti. Ak by ste objavili pre svojho blízkeho darček, ktorý by ho naozaj potešil, avšak chýbajú Vám k tomu nejaké „drobné“, minihotovost je tu pre Vás k dispozícii po celý čas 😊